S láskavým dovolením autora prednášky, pána Jaromíra Grygara , do slovenčiny prepísala a ďakuje Ing. Eva Krchová

Výňatky z objavnej prednášky, prednesenej na kolokviu EbicyklISTOV 14.7.1989 na Kysuciach (6. ročník Ebicyklu - SLEZSKÉ OKOLÍ - večer na hvezdárni v Kysuckom Novom Meste - pozn. Krchová)

Vážení ebicylisti,
aj ja vás vítam na Kysuciach, niekdajšom drotárskom raji a nebi, v kraji, ktorý býval ostatným známy ponajviac vďaka krásnemu evergrýnu "Kysuca, studená vodička..." Nechcem Vás zdržiavať výkladom o historii kraja, ale chcel by som vás zoznámiť s neznámou drotárskou astronómiou, ktorej doposiaľ nikto z pochopiteľných príčin nevenoval žiadnu pozornosť. To, čo si o chvíľu vypočujete, nebolo doteraz nikde, nikdy a nikým puhlikované. Doteraz sa nenašiel odvážlivec či obetavec, ktorý by sa tým zaoberal a výsledky výskumu v tomto odbore potvrdil svojou recenziou. Lebo aj tu platí známe "Nikdy nemáme definitívnu pravdu. Môžeme si byť istí len tým, že sa mýlime." (Feymanov citát.) Preto aj závery drotárológa Jara Tessára, verejnosti úplne neznámeho, neboli doteraz publikované. Jaro Tessár bol zrejme vtedajší miestny notár, súčasník mnohých tamojších drotárov, ich žien a detí, menovite snáď aj Petra Jilemnického. Má sa totiž za to, že nepraktický a večne váhajúci Tessár v dobe kryštalizovania svojej "dvojdielnej trilógie" o drotároch, vtedy ešte bez definitívneho názvu, sa zmienil Petrovi Jlemnickému o svojom nevyriešenom probléme, ako má chystané dielo nazvať. Či "Kus šraňku", či "Kus drôtu". V prvom prípade by síce názov vystihoval drotársku problematiku, lebo "šraňk" je v drotárskom žargóne to isté čo "drát" alebo "drôt", ale názov by laikov zvádzal k dojmu, že ide o tématiku železničiarsku, ajznboňácku, a že sa bude jednať o nejakého závorára. Druhá možnosť by však mohla hroziť spontánnym nesúhlasom drotárov, lebo u nich je drôt "šraňk". Túto Tessárovu nerozhodnosť a váhanie vraj využil Jilemnický k tomu, že svoj práve dokončený román nazval jednoducho "Kus cukru". Tým vyrazil nechtiac Tessárovi nielen dych, ale aj jediný tromf originality názvu. Tento svoju trilógiu už ďalej nedobrusoval a nedopilované dielo zostalo v surovom stave až do svojho zániku. Vo svojich "Pamätiach spamäti deklarovaných" si Tessár len povzdychol "Bože, ako hlboko som vklesol!" a mienil tým práve problematiku drotáskej astronómie.

     Keď sme už u Jara Tessára, dovoľte mi malú linquistickú odbočku pre porovnanie tohoto mena v iných jazykoch. Tak napr.: česky je to Tesař, avšak maďarsky Székere-ember, rumunsky Tesei -mescu, fínsky Tuse-tese-läpä, taliansky Tesal-a-pil-vino, poľsky Porzyzowiec Solidarny, resp. Chlop Porzyzowy Solidarny, a nemecky Zimmermenn. Z neho potom vinou určitého skomolenia výslovnosti dvojicou českých dramatikov, režisérov a hercov, ktorých by som tu nerád menoval, vznikol Jára da Cimrman. Avšak vráťme sa k vlastnej téme večera. Ako viete, dostávali sa hornopovažskí drotári, ku ktorým patrili aj kysuckí, so svojim remeslom do celého sveta. Bádateľom však unikalo, že i tento prostý človek sa dokázal zaujímať aj o tak vzdialený odbor, akým bezosporu astronómia je. Boli to drotári, ktorí na svojich cestách za chlebom mali jedinečnú možnosť v každej ročnej dobe pozorovať pohyby nielen žandárov, kubrošov, ale za jasných nocí, kedy spávali - dnešnými slovami povedané - pod širákom, mohli nerušene pozorovať i oblohu. Naviac sa museli naučiť orientovať podľa hviezd, aby sa s blížiacou zimou mohli zorientovať a našli bezpečne cestu domov. A tu sme pri koreni toho, prečo sa práve medzi drotármi dočkala astronómia väčšieho uplatnenia než medzi miškármi z moravských kopaníc, českými potulnými sklenármi, či bosenskými podomovými obchodníkmi - kočébrami - a bola pestovaná z pokolenia na pokolenie. A práve bol to náš Tessár, ktorému sa obtiažnym odhaľovaním, bádaním, porovnávaním a experimentovaním podarilo aspoň čiastočne dešifrovať fragmenty astronomických odkazov, zanechaných našim generáciám niekoľkými hluchonemými a slepými starčekmi z oblasti bývalej Trenčianskej, Bytčianskej a Čadčianskej župy. Takže dnes máte, vážení ebicyklisti, jedinečnú príležitosť stáť sa svedkami skutočne historickej udalosti, na akú iní astronómovia musia čakať aj stáročia, alebo sa jej nedočkajú vôbec! Vďaka Tessárovmu neúnavnému bádaniu môžem vás tu po prvý krát verejne zoznámiť s princípmi máp hviezdnej oblohy s drotárskymi názvami súhvezdí, stálic i planét. Bohužiaľ, toto všetko nám drotári, prevažne analfabeti, zanechali v torzách, všetko bez slovného alebo hudobného doprovodu či zápisov - či už kurentom alebo latinkou. Preto vám môžem ponúknuť len abecedný zoznam astronomických pojmov, ako ich Tessár zhotovil, avšak bez nákresov súhvezdí či súčasných pomenovaní stelárnych objektov. Pre vašu úplnejšiu informáciu dávam tento zoznam kolovať.

     Základnú orientáciu podľa hviezd prevádzali pomocou "osúchov", na plochých kameňoch skôr usušených než upečených placiek z hrubej múky, ktoré im ich ženy a staré mamy prichystali pred ich cestami na vandry. Drotári prišli na nevšedný, ale praktický nápad: do čerstvých osúchov za jasných nocí vypichávali postavenie najjasnejších hviezd (včítane nov a supernov) a tie potom skrúcali a ukladali do svojich krošní. Akonáhle sa na jeseň začali vracať ku svojim domovom, porovnávaním vypichaných dierok so skutočnou oblohou sa zorientovali a zakaždým trafili bezpečne domov. Aj Polárka im slúžila ako orientačný bod, hoci ju takto nenazývali. Volali ju FRKĽA, "zlá žena, uhundraná manželka, stará baba alebo svokra". Je pochopiteľné, že drotárske súhvezdia boli iné než ako ich poznáme dnes a boli tvorené i z planét a naviac niektoré hviezdy patrili aj viacerým súhvezdiam. Jaro Tessár naviac zistil, že "použité" osúchy používali drotári ako k tmeleniu plátaných hrncov a kastrólov, ale v najväčšej biede ich konzumovali ako železnú zásobu na spiatočnej ceste.

     Ovšem neboli by to zruční majstri svojho remesla, keby pre svojich učňov - džarkov, nevymysleli názorné učebné pomôcky, pomocou ktorých ich zasväcovali do tajov svojej astronómie - celkom podobne ako cechmajstri predávali svoje výrobné tajomstvá až na smrteľných posteliach synom a vnukom. Ako takí dokázali nekonečnosť a tajomstvo vesmíru stvárniť v materiáli im najbližšom, v šraňku a rezku = v drôte a plechu. Určite aj Vy ste sa nespočetnekrát ocitli v situácii, kedy sa pred vami objavila zdanlivo chaotická spletenina drôtov, vyzerajúca na výtvor surrealistického umelca - samý zádrheľ a uzol, zmäť čohosi bez ladu a skladu, bez začiatku a konca, kedy sa vám nepodarilo z toho vytiahnuť aspoň pol metra použiteľného drôtu. Beda však vám! Vo svojej nevedomosti ste sa asi zachovali celkom barbarsky k ojedinelému dokladu existencie drotárskej astronómie, ktorý niekto z nich u vás zanechal pri svojej vandrovke. Ono zmätené klbko a gordický uzol neboli totiž nič iného než učebná pomôcka, na ktorej sa džarkovia učili poznávať tajomstvá astronómie. Šlo o priestorové modely s pevným poriadkom, ktorý nezniesol ťahanie za ktorúkoľvek slučku či zdanlivo z tej spleti voľne vyčnievajúci koniec pre laika obyčajného či dokonca mosadzného drôtu. A napriek tomu sa zo zbytkov a niekoľkých málo torz, nájdených pri demolíciách drotárskyxh chatrčí v povodí Kysuce a Bystrice podarilo po mnohoročnom vyčerpávajúcom zapletaní sa a po úsilí vymotať sa z toho všetkého a poodhaliť aspoň cíp rúšky, skrývajúcej dnes už neobjaviteľné tajomstvo drotárskej astronómie vcelku.

     Drotárska astronómia však nikdy nemala k dispozícii takú techniku, ako astronómovia rudolfínskej doby v Klementíne. Napriek tomu však s mnohými primitívnejšími prostriedkami dokázali viac, než svet od nich očakával - a tiež od nich neprevzal. Tým, že drotári boli pevne spojení s prírodou, nemožno sa diviť, že materiálom na ich astronomické prístroje boli skutočne len prírodné materiály: okrem hliny a drôtu hlavne drevo a - nečudujte sa! - ľad ako tuhá forma vody. Naviac používali aj niektoré byliny na čistenie zraku. Tieto materiály však mali všetky kratšiu životnosť než známe menhiry v Stonehenge i v Čechách. Preč sú aj tie časy, kedy sa pri kdejakej chalupe na lazoch a kopaniciach blýskali do diaľky najrôznejšie črpáky, kameňáky, džbánky, misníky a faziky, nasadzované na ploty. Laik sa mohol domnievať, že tak gazdiná činí za účelom ich vysušenia, nemajúc doma JAR či PUR. Ale to by bol bohapustý omyl! Ich umiestnenie bolo dané presne orientovanými priamkami a v praxi nahrádzali ženám domáce kalendáre. Takisto spôsob drôtovania prasknutých kamenáčov predstavoval znamenie drotárskeho zodiaku, zvieratníka vo vzťahu k vodčej osobe tu sa nachádzajúcej. Avšak nič bližšieho sa Jarovi Tessárovi zistiť nepodarilo.

     Je však nutné zmieniť sa o najepochálnejšom vynáleze drotárskej astronómie - o refraktorovom "jedľohľade". Tubusom takéhoto ďalekohľadu musela byť krásne urastená rovná jedľa, umne vydlabaná metódou "Scheinhost Sušice". Ten totiž vyrábal svoje prvé preslávené zápalky originálnym spôsobom. Bolo to pravouhlé ohobľovanie pôvodne kruhového osikového kmeňa až po štvorcový prierez hrúbky zápalky. Drotári šli na vec " od lesa", opačne: vydlabali kruhové jadro, avšak obvodový materiál kmeňa ponechali. Tým dostali priehľadnú dutinu, ktorú potom na jednom konci uzavreli objektívom, zhotoveným v zime z kusa číreho ľadu a rovnako tak aj na druhom konci ľadovým okulárom. Že tieto činnosti mohli vykonávať len počas treskúcich mrazov a s použitím čo najtvrdšej vody, nie je treba zdôrazňovať. Že tu však vyvstal problém, kam s odkvapkávajúcou vodou z obidvoch šošoviek najmä pri teplotách nad 0oC, musíme pripustiť. Avšak o jeho vyriešení sa nám bohužiaľ žiadne zprávy nezachovali. Aj keď voda, kvapkajúca pozorovateľovi do očí, bola určite nežiadúcim sprievodným javom pri pozorovaní. Druhým problémom však zostávala možnosť skutočného pozorovania, limitovaného jednak nevlastníctvom prevŕtanej jedle, ako i meteorologickými podmienkami, vhodnými pre pozorovanie, aj keď smog bol vtedy ešte pojmom úplne neznámym (okrem blízkosti krčiem a pivníc IV. cen. skup.) Vtedy drotári prišli s originálnym nápadom: vyhliadli si urastenú jedľu a ako kamufláž si pod ňu vyhĺbili a postavili "kuču", čiže svoje obydlie. Potom skryte začali hĺbiť pod koreňmi "medzikamál" so zemľankou a mohli začať s nezistiteľným prevrtávaním kmeňa pekne zospodu.

     Nevýhodou drotárskych "jedľohľadov" tohoto typu bolo to, že nimi mohli pozorovať za bezveterných nocí len maličkú časť hviezdnej oblohy v predĺženej osi stromu. Pri vetre v dôsledku ohýbania sa kmeňov pozorovali trochu odchýlené zorné pole oblohy, čo im nielen že nevadilo, ale naviac si neuvedomovali, že majú v rukách jasný dôkaz o ohybe svetelných lúčov pri prechode jednohľadom a túto skutočnosť vôbec vo svoj prospech nevyužili. Napriek tomu ich tento jav priviedol k zámernému pozorovaniu ďalších úsekov oblohy: Preto sa dohovárali s drevorubačmi, ktorí mali stínať ich "jedľohľady". Za príslušný úplatok vo forme rapane či grne (pálenky) stínali takéto stromy tak nešikovne, aby sa zakliesnili medzi ostatné a v tejto šikmej polohe zostali celú noc a umožnili tak drotárom pozorovať. Inokedy boli jedľohľady stínané v noci pomalším tempom, takže pri ňom mal pozorujúci drotár možnosť nejakú chvíľu pozorovať novú časť oblohy. Keď sa ale správcovia polesí začali viac zaujímať o rozmáhajúcu sa nočnú prácu drevorubačov, ktorí naviac žiadali príplatky za nočnú prácu, bolo jasné, že s týmto praktikami sa musia drotárski astronómovia rozlúčiť. Takže sa táto originálna pozorovacia metóda nemohla rozšíriť ďalej do sveta.

     Vážení ebicyklisti, mohol by som pokračovať ďalej, lebo som v tomto krátkom pokročilom čase nemohol vyčerpať celú bezodnú studnicu objavov Jara Tessára o doposiaľ svetu utajenej drotárskej asronómii. Nech je vám táto úvodná prednáška impulzom k vášmu vlastnému bádaniu nielen v tejto, ale i v pridružených oblastiach ľudových astronómov. Prajem vám všetkým preto hodne úspechov pri objavovaní a popularizácii ďalších oblastí doposiaľ zabúdaných či prehliadaných neprofesionálnych astronómií.
Ďakujem Vám za milú pozornosť, ktorú ste mi aj po tak náročnom týždni a absolvovaní stoviek kilometrov v sedlách bicyklov venovali.

Dobrú noc vám všetkým!
Jaromír G R Y G A R